Okolie

Kúpele Červený Kláštor Smerdžonka – sú prvé po vojne obnovené kúpele na Slovensku a momentálne najmodernejšie kúpele na Slovensku. Klientom ponúkajú: ozdravné procedúry naordinované lekármi a vykonávané pod dozorom školeného personálu, ubytovanie vysokého štandardu v apartmánoch alebo dvojlôžkových izbách priamo v Dome zdravia, alebo alternatívne ubytovanie v chatovej osade v areáli, stravovanie v štýlovej reštaurácii, kongresové služby i množstvo kvalitných doplnkových služieb. Najväčším bohatstvom a základným kameňom ozdravnej starostlivosti u nás, je jedinečná prírodná liečivá minerálna voda ,,SMERDŽONKA“, ktorá je vďaka svojmu zloženiu, bohatému na minerálne látky a sírovodík, predurčená hlavne na ozdravovanie kožných chorôb, ale aj chorôb pohybového aparátu, neurologických chorôb či ako pitný režim pri poruchách tráviaceho ústrojenstva.

Príroda obdarila Kúpele Vyšné Ružbachy vzácnym morom v podzemí – jeho jedinečná liečivá voda sa prediera v podobe 14 minerálnych prameňov na zemský povrch a dáva možnosť na unikátnu liečbu či regeneráciu psychického a fyzického zdravia. Príroda obdarila Kúpele Vyšné Ružbachy vzácnym morom v podzemí – jeho jedinečná liečivá voda sa prediera v podobe 14 minerálnych prameňov na zemský povrch a dáva možnosť na unikátnu liečbu či regeneráciu psychického a fyzického zdravia. Kúpele ostávajú verné tradícii ako oáza harmónie, ktorá upokojí a poteší láskavým dotykom prírodných síl. Zastavte každodenné vyčerpávajúce okamihy a dožičte si chvíľu liečivého oddychu.

Najvyšší (982 m.n.m.) a najzaujímavejší vrch vo vlastných Pieninách ležiaci v poľskej časti Pienin nad ľavým brehom Dunajca pri jeho toku prielomom. Na jeho južnej strane vytvára päť vrcholových skalných veží, ktorých steny sú okolo 100 m vysoké, podobu koruny. Z najvyššej veže Okrúhlej (Okraglica, Okrúhlica) je uchvacujúci pohľad do strmín Prielomu Dunajca. Na vrchole je vyhliadková galéria pre 15 osôb, pri návale vystupujúcich sa na vyhliadke možno zdržiavať iba 10 minút. Na severnom úbočí vrcholu je uprostred lesa pekná poľana Pieniny, z ktorej je tiež pekný výhľad na okolitý kraj.

Vysoké skalky (1 049,8 m n. m.) sú najvyšší vrch Pienín, krajinného celku Východných Beskýd. Nachádzajú sa na slovensko-poľskej hranici, približne 12 km severozápadne od Starej Ľubovne a sú súčasťou Pieninského národného parku.Vrch sa nachádza v strednej časti plošne neveľkého pohoria, približne 1,5 km severovýchodne od obce Stráňany. Nachádza sa na hranici Prešovského kraja a Malopoľského vojvodstva, na rozhraní okresu Stará Ľubovňa a Powiatu nowotarského. Zasahuje na katastrálne územie obce Stráňany a mesta Szczawnica. Masív leží v povodí riek Poprad a Dunajec.

Ak máte radi tiesňavy a kaňony, tak Vám určite odporúčame navštíviť prírodnú rezerváciu Jarabinský prielom. Jedná sa o neveľké údolie okolo potoka Malý Lipník. Údolie má charakter tiesňavy až kaňonu podľa toho, v ktorej časti prielomu sa nachádzate. Jarabinský prielom, niekedy nazývaný aj ako Jarabinské tiesňavy, leží severne od obce Jarabina pri Starej Ľubovni. Spraviť si sem výlet Vám nezaberie veľa času. V podstate sa jedná o ľahkú turistiku, ktorá je vhodná aj pre menšie deti.

História kartuziánskeho Červeného kláštora je úzko spätá s obcou Lechnica, ktorá bola majetkom šľachtického rodu Berzeviczyovcov. Magister Kokoš Berzeviczy v roku 1319 daroval Lechnicu spišským kartuziánom zo Skaly útočišťa (dnešné Kláštorisko v Slovenskom raji), aby tam, v sútoku dvoch riek Dunajca a Lipníckeho potoka, v údolí zvanom Dolina sv. Antona pri Dunajci, postavili filiálny kláštor, v poradí druhý na Spiši. Rehoľa kartuziánov tu pôsobila v 14. – 16. storočí. Patrili k najprísnejším kontemplatívnym rádom v rímsko-katolíckej cirkvi, ktorý je absolútne verný dodnes zásadám svojich zakladateľov. Rehoľné pravidlá kladú dôraz na význam kníh – ako „večný pokrm duší“, a stanovujú rukami kázať (t.j. písať) slovo Božie, keď ho nemôžu kázať ústami, preto sa venovali ich odpisovaniu, výzdobe a viazaniu.

Čiastočne zachovaný a zrekonštruovaný hrad na vápencovom kopci, nad cestou a ľavým brehom rieky Popradu, nachádzajúci sa nad mestom Stará Ľubovňa, dominanta Ľubovnianskej kotliny. Na sever od hradu leží Ľubovnianska vrchovina, z hradu je viditeľný Široký vrch, mesto Stará Ľubovňa, obec Chmeľnica ale aj Šibeničná hora, ktorá slúžila v stredoveku na výkon hrdelného práva. Najstaršou časťou hradu je kruhová veža s mohutnými opornými piliermi a priľahlý gotický palác. Obe pôvodne opevnené stavby, stoja na najvyššom bode brala, boli ohradené obvodovým múrom a do objektu sa vstupovalo bránou v múre. O niečo mladší je palác situovaný východne. Tieto objekty vytvárajú horný hrad s nádvorím.

Život na dedine v minulosti približuje návštevníkom múzeum ľudovej architektúry pod hradom – Ľubovniansky skanzen. Patrí k najmladším na Slovensku, verejnosti bol sprístupnený v roku 1985 a v súčasnosti ho tvorí 25 objektov. Dominantou expozície je zrubový gréckokatolícky kostolík východného obradu z Matysovej z roku 1833, zasvätený sv. Michalovi archanjelovi. Neoddeliteľnú súčasť interiéru tvorí barokovo-klasicistický ikonostas. Kostol patrí k významným pamiatkam drevenej sakrálnej architektúry na východnom Slovensku.